Je schopnosť vcítiť sa do pocitov iných. Je to aj názov nového predstavenia bábkarov v Žiline.
Po testovaní 9 si žiaci 9. B dopriali trochu voľna a išli za kultúrou. Od prvého zhliadnutia scény bolo však jasné, že to úplný oddych nebude.
„ Nikto ma nechápe a je mi to jedno. Alebo nie?
Autorská inscenácia o našej (ne)schopnosti vcítiť sa jeden do druhého. Barbora, Jano, Martin a Braňo hľadajú cesty k sebe a od seba, priamo aj okľukou. Slovom, farbou, čiarou, zvukom.
Činoherný autor a režisér Lukáš Brutovský skúšal pracovať s empatiou v bábkovom divadle. Skúšal odkliať toto záludné slovo. Spontánne, slobodne a hravo. Hľadať empatiu na neznámych miestach, v nezvyčajných veciach, pozorovať a skúmať ju v nevšedných okolnostiach s neistým výsledkom. A spolu s ním to skúšal celý tím.“ – uvádza na svojich stránkach o predstavení divadelný súbor.
Predstavenie je určené pre diváka 14+. Po jeho videní si snáď každý kladie množstvo otázok. Schopnosť hľadať odpovede vyžaduje mať skúsenosť i s náročnejším umeleckým spracovaním tém zo života. My sme sa o to pokúsili pri spoločnej spätnej väzbe. Pospomínali sme si na všetky obrazy, situácie, ktoré nám herci postupne odkrývali. Odhaľovali sme umelecké prostriedky – inotaje, metafory...s vedomím, že to isté (videné, počuté) nemusí pre každého znamenať to isté. A aj o tom je umenie. Prináša nám nielen pocity krásna, ale nás aj učí hľadať skryté tajomstvá, životné situácie premenené do výtvarných, hudobných, divadelných, pohybových obrazov s využitím moderných technických vymožeností.
Na záver sme spoločnými silami dospeli k poznaniu, že Empatiu malo zmysel vidieť a precítiť. Možno nám život prinesie do cesty podobné situácie, a my už budeme vedieť, resp. pokúsime sa hľadať spôsob, ako sa máme vcítiť do pocitov iného človeka, do jeho situácie, do toho čo prežíva.
Mgr. Ivana Lukácsová
Postrehy našich deviatakov po predstavení o empatii:
Matthias – pochopenie toho druhého. Správať sa ku každému tak, ako si žijúca, cítiaca bytosť zaslúži.
Andrej – je to pocit, pri ktorom si uvedomujeme, že nemáme iným robiť to, čo nechceme, aby oni robili nám. Máme sa rešpektovať a chápať, správať sa tak, aby sme sa cítili dobre aj my, ale aj ostatní.
Denis – vedieť byť oporou iným, keď to potrebujú a dokázať pomôcť, nemyslieť iba na seba.
Anna – keď môžeš porozumieť, čo cíti ten druhý.
Leo – je to dar vedieť sa vcítiť do druhého.
Matej – vzájomné pochopenie.
Michal – snažiť sa pochopiť a nesúdiť.
Matias – musíme počúvať, spoznať príbeh, čím si druhý prechádza a skúsme pomôcť.
Oliver, Rudolf, Teo – je to dar, emočná inteligencia.
Natália – je veľmi dôležité, aby sme boli k sebe všetci empatickí.
Bibiana – snaha vcítiť sa do pocitov aj myšlienok, snaha porozumieť a pomôcť s problémom.
Ema – keď vidím, že sa niekto trápi a pomôžem aj s vedomím, že nič z roho nebudem mať. Vcítiť sa aj do tých, s ktorými sme nie vždy mali dobré vzťahy. Čím sme starší, tým je táto schopnosť pre nás dôležitejšia.
Vanesa – je to aj schopnosť predvídať situáciu. Predpokladať, čo by sa mohlo stať.
Veronika – že by sme sa mali ku všetkým správať s úctou. Vcítiť sa a nesúdiť pre to, akí sú, lebo nevieme, čo zažili. Zároveň by sme mali mať radi sami seba. Inak nedokážeme mať v úcte druhých a súcitiť s nimi.
Nina – niekedy stačí tak málo, aby sme druhým pomohli. Dokážu to však len citliví a empatickí ľudia.